knjiga14

The search for meaning is a topic that is increasingly more relevant in today's world, a world that is increasingly emptied of meaning. We have had the traumatic experience of the Holocaust, which pervades the history of the 20th century. The Slovenian contribution to the present pro-ceedings reveals the thought of Andrej Gosar, a great searcher of meaning and a social visionary, too, who lived in the Slovenian space between the two World Wars, which was designed by Christian social activism in social terms, and which looked for a third way between socialism and capitalism. An essential dimension of this third way is spiritual intentionality, in terms of an individuals personal transcendence, that is, the inner path to God as Absolutely Other. Only in the human ‘inner self’ can the Kingdom of God be realized on Earth, believes Andrej Gosar.

The comprehensive social vision of Andrej Gosar is very intriguing today, not only for Slovenia, but it is an especially challenging opportunity in Central Europe, where there is also a strong specific Christian tradition and the common mentality of centuries of cultural and political coexistence.

Even the experience of communist totalitarianism is what deepens our experience for the future. It is the bitterest experience of suffering but, paradoxically, it may also be the most inspiring and encouraging experience for the internal being of man.

Andrej Gosar's work in Slovenia was torn from almost seventy years of silence. Walls that stood for decades bet-ween the geographical and spiritual landscapes may have fallen, but their menacing shadows still haunt the human soul. Ideological concepts have changed consumer non-ideology, which corresponds to human indifference and the absence of effect at the suffering of another. Old walls have been replaced by cell isolation; sometimes it seems even self-isolation of human being.

This contribution is our small attempt to overcome this fear in order to connect the new dialogue, which will cross both geographic and spiritual limits, and contribute to a new understanding in the new Europe. This new Europe does not accept the absurdity of the post-modern ideological world, a less and less golden age of Europe.


Primož Repar

knjiga15Kultura, religiozita a spoločnosť su tri dimenzie skutočnosti, ktore na seba vplyvaju a vzajomne sa podmieňuju. Globalny narast zaujmu o naboženstvo v rozvijajucich sa spoločnostiach – v tzv. „emerging societies and markets“ – ako aj neutichajuci zaujem o duchovno/spiritualitu, hoc aj neinštitucionalizovaneho typu, je mementom pre socialnych konštrukterov pozitivistickeho razenia a volanim po važnom prehodnoteni vzťahu politickych a akedemickych elit k serioznemu zaoberaniu sa fenomenom naboženstva vo vyspelych, zapadnych spoločnostiach.Medzinarodny kolektiv autorov vedeckych študii tohto zbornika (zo Slovenska, Poľska, Slovinska a Českej republiky) sa pokuša analyzovať aspoň niektore aspekty interakcie spoločnosti, naboženstva a kultury v dnešnom svete.

knjiga16Kresťanstvo ako komplexny fenomen, preniklo od čias svojho vzniku do roznych časti sveta a v odlišnych a najma rozmanitych kulturnych situaciach neustale hľadalo a stale hľada sposoby, ako vyjadriť svoju tradičnu vieru v slovach, hudbe, gestach, a to so zreteľom na jedinečnu kulturu v ktorej sa prave nachadza. Toto dielo je venovane konkretnej kresťanskej cirkvi, Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku; najma sposobu, ktorym tato kresťanska cirkev komunikuje obsah „viery svojich otcov“ špecificky v kontexte evanjelickych služieb Božich.Tema liturgickeho stvarnenia slovenskych evanjelickych služieb Božich na Slovensku je neustale relevantnou najma kvoli pretrvavajucej ulohe cirkvi komunikovať evanjelium sučasnej spoločnosti kulturne a kontextualne citlivym sposobom. Sme svedkami častych snah o reformy, obnovy, dopĺňania bohoslužobneho poriadku.

 knjiga13Z pohľadu dejín filozofie je Hobbesove dielo rozporuplné a ambivalentné. Ako sme ukázali aj v práci, podľa väčšiny autorov, ktorí sa pokúšali jeho morálnu a politickú filozofiu začleniť do nejakej všeobecnej schémy, patrí Hobbes k predstaviteľom liberalizmu. Viacerí ho pritom povaţujú za vlastného zakladateľa liberalizmu. V prospech zaradenia Hobbesa do liberálnej tradície hovoria viaceré dôvody. Vychádzajúc z individualistickej antropológie, ktorá ruší všetky spoločenské zväzky presahujúce horizont jednotlivca, formuluje Hobbes koncepciu človeka ako bytosti, ktorej podstata je nespoločenská. Jednotlivec je tu vnímaný ako izolovaný atomizovaný subjekt, zbavený akéhokoľvek širšieho sociálneho alebo kultúrneho kontextu. Rozsiahlou argumentáciou Hobbes zdôvodňuje, ţe úsilie jednotlivca je motivované jeho vlastným, úzko definovaným záujmom. Pri prechode z deskriptívnej do normatívnej morálnej teórie vyvodzuje z tohto pozitívneho faktu normatívny dôsledok a obhajuje prirodzené morálne právo kaţdého jednotlivca na čo najširšiu negatívnu slobodu. Právo jednotlivca konať slobodne podľa svojich individuálnych záujmov, právo vytvárať a sledovať svoje vlastné koncepcie dobrého ţivota. V Hobbesovej morálnej teórií tak jednotlivci disponujú právami, ktoré vyplývajú z ich prirodzenosti v zmysle, ţe ich existencia je nezávislá od politickej alebo spoločenskej organizácie. Hobbesova obhajoba slobody jednotlivca nekončí v morálnej rovine. Vo svojej politickej teórií formuluje Hobbes pohľad na spoločnosť ustanovenú jednotlivcami pre naplnenie cieľov, ktoré sú v prvom rade individuálne. Hobbesova predstava, ţe úloha štátu by sa mala vyčerpávať tým, ţe vynucuje dodrţiavanie základnej, konštitučnej zmluvy o zrieknutí sa pouţitia násilia v individuálnych vzťahoch, rovnako ako dodrţiavanie všetkých ostatných zmlúv, ktoré slobodne uzatvárajú jednotlivci, tvorí základ koncepcie tzv. minimálneho štátu. Všetky hore uvedené myšlienky sú vlastné tradícii liberalizmu, tvoria filozofické jadro liberalizmu a predstavujú jeho definičné znaky. Ich prítomnosť v ucelenej podobe v Hobbesovej filozofii preto oprávňuje označovať jeho dielo za patriace k liberalizmu.

knjiga22Od stvorenia po vykupenie – to je časť dramy ľudskych dejin videna z pohľadu Boha Stvoriteľa. Božia drama v realnych ľudskych dejinach... prave toto je predmetom zaujmu akademickych disciplin, ktore nazyvame TEOLOGIA a KRESŤANSKA ETIKA. Paul Tillich, jeden z najvyznamnejšich evanjelickych teologov 20. storočia, poznamenal vo svojej Systematickej teologii: „Teologia je funkciou kresťanskej cirkvi, a preto musi vyhovovať požiadavkam cirkvi. Teologicky system by mal vyhovovať dvom zasadnym požiadavkam: musi vyslovovať pravdu kresťanskeho posolstva, a tuto pravdu musi nanovo tlmočiť pre každu novu generaciu. Teologia stoji v najma medzi dvoma polmi: večnou pravdou svojho zakladu a dobovou situaciou, v ktorej ma byť tato pravda prijata.“ Toto skriptum sa usiluje predstaviť zakladne temy tejto „dramy“, ktoru kresťania nazyvaju „dejiny spasy“. Uvodna časť textu pojednava o vychodiskach teologie (zdroje zjavenia) a potom postupne prechadza temami vzniku kresťanskych vyznani, problematikou stvorenia, špecifickosti ľudskych bytosti a ich poslania vo svete, temou zla a hriechu vo svete a vrcholi kristologiou – teda sposobom, akym Boh rieši odcudzenie človeka v dosledku jeho hriešnej rebelie – a kapitolou o niektorych etickych implikaciach kresťanskej nauky. Druhe vydanie, ktore mate v rukach, ponuka prepracovany material, ktory je oproti tomu prvemu ďalej obohateny o kratke eticke reflexie, skumajuce eticko-filozoficke myslenie kresťanskeho, existencialistickeho teologa Sorena Kierkegaarda. Tema zla a hriechu je obohatena o material pastoralno-teologickeho charakteru a aj v ostatnych temach badať zmeny a doplnenia oproti prvemu vydaniu. Od stvorenia po vykupenie je fascinujucim pribehom vzniku tohto sveta, jeho určenia ako aj jeho porušenia. Tento pribeh vrcholi v udalostiach vtelenia, ukrižovania a vzkriesenia Božieho Syna. Tieto udalosti kresťanska teologia označuje suhrnnym pojmom „Božie dielo vykupenia“. Skriptum sa nevenuje všetkym teologickym otazkam, suvisiacim s preberanymi temami a vynechava niektore okrajove temy, preto nemože a ani nechce byť vnimane ako komplexny dogmaticky material. Chce byť uvodom do študia teologie na urovni univerzitneho vzdelavania.

knjiga21Učební text „Teologicko-etická interpretace jednotlivce v sidře Berešit“ s podtitulem „Základy klasické hebrejštiny s rozbory vybraných textů a pojmů“ si klade za cíl seznámit studenty i širší veřejnost s pojetím člověka v sidře Berešit se zvláštním důrazem na teologicko-etickou stránku tohoto tématu.

Autoři v tomto textu vychází ze skutečnosti, že znalost různých jazyků otvírá člověku rozličné myšlenkové světy, které nelze čtenáři plně zpřístupnit ani tím nejlepším překladem. Z tohoto důvodu je základním cílem autorů umožnit čtenáři, aby byl schopen si zkoumaný text nebo jeho (pro dané téma) stěžejní části sám přečíst v originálním jazyce, tj. v hebrejštině.

Cílem autorů (vzhledem k rozsahu tohoto učebního textu) není a ani nemůže být naučit čtenáře hebrejský jazyk dokonale v jeho plné šíři. Zpřístupníme mu z něj pouze to nejnutnější pro práci s textem Tanachu (Hebrejské bible). Řekněme jakési minimum (asi v rozsahu dvou semestrů výuky), které mu postačí pouze k četbě vybraných textů sidry Berešit (viz úvodní texty lekce) a vytvoří mu dostatečně pevný základ pro jeho další studium.

Důležitější než cíl je pro nás cesta k němu. Cesta, která nemusí nikdy skončit. Tím samozřejmě nechceme demotivovat studenty tím, že bychom jim podsouvali myšlenku, že se hebrejský jazyk nikdy nenaučí. Narážíme jen na představu, která se často objevuje v židovské literatuře, podle které studium člověka nikdy nekončí, protože i místo po smrti si někteří židovští učenci představují jako velkou ješivu (studovnu), kde člověk pokračuje v tom, co (v lepším případě) na zemi započal. Patříte-li k těm, kteří se právě na tuto cestu vydávají, přejeme Vám na ní mnoho úspěchů a jsme rádi, že můžeme jít nepatrný kousek této cesty s Vámi.