From the book:

"Pojmy bulvár a bulvarizácia sa v súčasnosti z hľadiska masmédií spájajú predovšetkým s problematikou uverejňovania neserióznych, senzačných či tragických informácií v médiách, pri ktorých získavaní a publikovaní sú neraz prekračované hranice etiky. Hoci viacerí z odborníkov, venujúcich sa výskumu v oblasti žurnalistiky či masmediálnej komunikácie, bulvár a bulvarizáciu považujú za negatívne javy, a to nielen z už uvedeného etického aspektu, ale aj zo sociologického pohľadu alebo z hľadiska prístupu k požiadavkám na vykonávanie žurnalistickej profesie, existujú aj takí, ktorí s celkovou negatívnou kritikou týchto javov nesúhlasia. Napríklad Brian McNair v práci Sociológia žurnalistiky tvrdí, že požiadavky, ktorými argumentujú kritici negatíva bulváru, úzko súvisia s požiadavkou intelektuálnych obsahov masmediálnych produktov, avšak tá nepokrýva potreby všetkých potenciálnych recipientov. Práve záujem recipientov o bulvárne médiá je výrazný. Dôkazom takéhoto javu je situácia v predajnosti celoslovenskej tlače s dennou periodicitou. Bulvárny denník Nový čas je dlhé roky najpredávanejším printovým médiom na Slovensku. Práve dátum založenia tohto tlačeného média (1. 8. 1991) býva považovaný za medzník vzniku bulvárnych médií na území súčasnej Slovenskej republiky. V priebehu niekoľkých rokov sa Nový čas dostal do povedomia ľudí ako neseriózny typ printového média, ktoré sa zameriava na klebety, škandály, publikuje neoverené správy, uverejňuje informácie zo súkromia známych osobností a pod."

From the book:

"V súčasnosti môžeme pozorovať veľký nárast rôznych náboženských skupín a hnutí značne synkretickej povahy, ktoré sa stavajú do protikladu k tradičným kresťanským cirkvám a veľkým náboženstvám. Pápež Ján Pavol II. v encyklike Redimptoris missio hovorí o fenoméne „návratu náboženstva”, keď človek i v sekularizovanej, konzumnej spoločnosti hľadá duchovné dimenzie života. V obsahu viery mnohých týchto hnutí nájdeme i reinkarnáciu. Táto býva prezentovaná ako idea ľudstvu vlastná od počiatku, ktorá, i keď bola často zabudnutá a potlačená, všade zanechala svoje stopy. Hlásatelia myšlienky reinkarnácie sa odvolávajú na staré tradičné náboženstvá východu, kde táto idea tvorí základ ich doktríny, na antických zástancov tejto myšlienky, ba hľadajú jej opodstatnenie v Biblii a v učení raného kresťanstva. Keď sa však bližšie pozrieme na učenie Cirkvi zistíme, že vo svojich oficiálnych dokumentoch výslovne odmieta reinkarnáciu. Tak vyjadrenie konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi, Lumen gentium, ako aj Katechizmus Katolíckej Cirkvi nepripúšťa myšlienku reinkarnácie. V Apoštolskom liste Tertio Millennio adveniente pápež Ján Pavol II. píše, že viera v reinkarnáciu je prejavom toho, že sa človek nechce zmieriť s neodvolateľnosťou smrti, a že je presvedčený o svojej duchovnej a nesmrteľnej prirodzenosti. Ale hneď dodáva, že kresťanské zjavenie vylučuje reinkarnáciu a hovorí, že človek žije ne zemi len raz a v tomto jedinom živote má uskutočniť svoju úlohu. Každopádne, napriek oficálnej línii predstaviteľov kresťanstva, môžeme v súčasnosti vnímať v Európe a tým i u nás na Slovensku veľký nárast záujmu viery v reinkarnáciu. V krajinách kde prevláda kresťanská kultúra je táto skutočnosť prinajmenšom zarážajúca. Stretáme sa dokonca s ľuďmi, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú kresťania, ale zároveň akoby jedným dychom k tomu pridávajú, že veria v prevteľovanie, v reinkarnáciu. Dôvodov k tomu môže byť viac, ale jeden z tých najzákladnejších je určite nedostatok poznania. A to tak poznania kresťanského učenia ako aj poznania filozofií, ktoré reinkarnáciu hlásajú."

The Kierkegaard symposium was dedicated to the existential turn. The search for new formations of identity should allow for an asymmetrical relation at the very heart of ethics. Through Kierkegaard Eastern Europe can examine and open new philosophical perspectives and begin to rethink concrete ethics. The participants of the symposium included outstanding philosophers, intellectuals and theologians, all of them from Central and Eastern Europe. Slovenia, where Kierkegaard's thought has already established itself through the many translations and studies of Dr Primož Repar, is ideally placed for an encounter at the crossroads of different European experiences.

The 4^th International Symposium of Miklavž Ocepek took place between 12^th and 18^th of June 2013 with accompanying events during the whole year. The working part of the symposium was comprised of two parts, the symposium part, that took place in the form of 3-day philosophical workshops, lectures, debates, roundtable, presentations of participants and their work and the social gatherings and cultural events in the village of Škocjan near Trieste (under the protection of the UNESCO convention). The symposium has opened in Ljubljana and continued in the Slovene capital with the final roundtable on the theme of the entire event: NEW OIKONOMY OF RELATIONSHIPS: NEIGHBOUR AND EXISTENTIAL TURN. How to philosophize after Kierkegaard? The last two days the symposium took the form of a colloquy, in which many researchers, philosophers, thinkers and writers took part. In the context of the event a film about Søren Kierkegaard and a tape of a lecture of Jean-Luc Marion “The Impossibility of the Impossible: God” were presented. Kierkegaard was popularized by readings from his work on different places of cultural significance in Ljubljana and in cooperation with the Embassy of Denmark Kingdom ensured various social events.

Editor: dr. Primož Repar

Number of pages: 397

Price: 29 €